Čím som starší, tým sa aj môj pohľad na svet mení. V spoločnosti po pražskej jari r. 1968 a po novembri ´89, kedy sa tu ukázali záblesky slobodnejšieho, ľudsky dôstojnejšieho života som veril, že takáto atmosféra je dlhodobo v spoločnosti možná.
Dnes viem, že musím byť trpezlivejší, uvedomujem si, že tie najdôležitejšie veci nemožno urobiť za deň ani za rok, ba spoznávam, že mnohokrát ani za jeden ľudský život. Mávam pocit, že moju generáciu akoby dejiny preskočili. A v istom slova zmysle sme boli obetovaní, ale stále chcem veriť, že sme akoby mostom predsa len k niečomu novému.
Teológovia, ktorí dnes už majú po 80-tke, keď spomínajú na svoj život hovoria, že v mladosti napríklad ešte zažili hrdú, triumfálnu cirkev.
Ja som ju už takú nezažil. A ani som po takej netúžil. Pre nich to ale možno bolo niečo, z čoho žili, žijú.
Moja generácia už žila, žije akoby v neustálej kríze. Minulosť definitívne odišla a budúcnosť ešte neprišla. To hľadanie už trvá dlho a je veľmi namáhavé, unavujúce. Už by sme radi videli, zažili trochu úspechu. Chceli by sme potvrdenie, že aspoň cestu sme už našli.
V cirkvi Druhý Vatikánsky koncil (1962-1965) bol pre nás, moju generáciu takým malým povzbudením. Ale tiež to netrvalo dlho. Mnohé z jeho myšlienok a odkazu sa neprenieslo do života, a niektorí dávno hovoria, že by bol treba už tretí vatikánsky koncil aj preto, lebo sa rýchlo mení svet.
V tejto situácii jedni hovoria, musíme sa vrátiť späť a iní, že to staré už musíme poslať na smetisko dejín.
Kresťanstvo ale presne takto začalo. Z takejto krízy v židovských dejinách povstalo. Tí tradiční, konzervatívni Ježiša zabili, pretože sa strachovali o svoju tradíciu, o svoje dedičstvo. Ježiš ale nebol fanatik, ktorý by ich za to znenávidel a odsúdil.
On prinášal síce niečo nové, dokonca zásadné, radikálne nové. Ale zároveň im hovoril že: „Neprišiel zrušiť zákon, ale naplniť. Neprišiel, aby súdil. Prišiel, aby sme život mali a mali ho v plnosti“.
Trvalo storočia, kým kresťania našli pokojnú reč, ktorou ho pochopili a mohli trpezlivo vysvetľovať. Nakoniec sa našla aj tá čarovná formulka, že neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť.
Už niekoľko nedieľ si rozprávame o Ježišových podobenstvách, ktoré sú Ježišovou najvlastnejšou rečou. Podobenstvá, ktoré jasne kontrastujú s rečou zákona.
V evanjeliu sa Matúš evanjelista, ktorý zažil oboje – zákon v podobenstvách – na záver zbierky podobenstiev rečnícky pýta: „Pochopili ste to už?“
A keď poslucháči odpovedali, že „áno“, s úľavou dodal: „Preto každý zákonník, ktorý sa stal Ježišovým učeníkom je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci staré i nové.
Z tejto vety zaznieva trpezlivosť, ktorú ani v našej búrlivej dobe nesmieme stratiť. Majme odvahu!
