Priatelia!
Ježiš z Nazareta, kedysi na začiatku hovoril úplne ľudovou rečou, aramejsky, nie hebrejsky. Nemal vysoké školy. Mal však hlboké poznanie srdca. Jeho obrazy sú dodnes veľmi silné, a ak si ich zachovávame v pôvodnej podobe, hoci sa medzitým už spoločnosť zmenila a aj náš život sa veľmi zmenil, ony nám majú stále čo povedať.
Už nie sme pastieri, už žijeme vo svete vedy a techniky.
Dnešná nedeľa je nedeľa Dobrého pastiera. A evanjelium zachováva Ježišove slová: „Ja som Dobrý Pastier… a ovce počúvajú na môj hlas!“
I keď sa možno mnohí pousmejú tejto reči, ale pred jej obsahom sa ešte aj dnes musíme skloniť.
Politici, učitelia, vedúci šéfovia najrozličnejších povolaní by boli radi, keby mohli povedať, že ich občania, žiaci, podriadení počúvajú na ich hlas, že z ich hlasu cítia dôveru a môžu spolu otvorene, úprimne a priamo hovoriť.
Povieme, že ale v dnešnom svete je to všetko oveľa zložitejšie, než kedykoľvek predtým. Áno, aj.
Rozvoj civilizácie priniesol úžasné rozšírenie nášho poznania. Takmer všetci sme sa stali špecialistami a museli sme si osvojiť reč nášho odboru. Dorozumenie je v istom zmysle stále ťažšie, hoci máme stále viac dokonalejších prostriedkov na dorozumovanie. To všetko je pravda, tieto ťažkosti nesmieme zľahčovať, napriek tomu aj dnes platí, že vzájomné dorozumenie je predovšetkým otázka srdca.
Nakoniec aj jeden z najväčších mysliteľov Blaise Pascal už na začiatku novoveku povedal: „Srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepochopí“ a mnohí poznáme príbeh Malého princa a jeho známu vetu: „Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné“.
Aj moderná demokracia má v hĺbke svojho ducha zakomponovanú nielen slobodu a rovnosť, ale aj bratstvo. (Aj keď realita je často iná).
Novo vznikajúca Európa posiela svetu posolstvo – že chce byť Európou hodnôt.
Možno jej posolstvo je ťažko zrozumiteľné pre mnohých, možno až zašifrované, ale nakoniec je to veľmi jednoduché posolstvo. Posolstvo o novom srdci Európy.
Európa nechce vojny, nechce kolónie. Chce jednotu ľudstva. Chce prispieť ku skutočnej jednote.
A nakoniec prichádzame k tomu, že ak si chceme pomôcť, musíme sa aj my znovu naučiť hovoriť jednoduchou a priamou rečou, rečou srdca tak, ako nás to kedysi učili už naše mamy, naši učitelia, tak, ako to už dávno hovoril a učil Ježiš – Dobrý pastier.
Hovoril mladý muž, otec dvoch detí, že nikdy nezabudne na slová svojej mamy, ktoré mu kládla na srdce, keď sa ženil: „Prosím Ťa, nikdy neuraz svoju manželku ani slovom, ani…., aj keď sa pohádate, vieš, ono to dlho ženu veľmi bolí, buď vždy džentlmen. Ono to iste platí aj naopak.
Matka
Keď duša z neba tíško padá,
keď na zemi znie šepot: „Mám Ťa rád, mám Ťa rada…
Keď raduje sa v Nebesiach Boh,
že zoznámil na Zemi tých dvoch…
Keď láska na Nebi s láskou na Zemi splýva,
keď v žene zaznie bytosť živá,
matka sa rodí, matka pre dieťa.
Mama dotvára dvere do tajomného sveta,
teší sa, keď z úst nám zaznie prvá veta.
Keď po vlastných sa nesmelo rozbiehame,
aby sme padli – do náručia mame…
Koľkože krokov a ciest za sebou máme –
už nepadáme mame do náručia.
Už v škole života nás pokusmi a omylmi učia.
S úžasom sleduje, ako naše telo čas premieňa,
ako z malého púčika stáva sa muž, či žena.
A keď ďalšia trasa života –
Láska najmilšieho človeka nás odvlieka,
Matku to aj trochu bolí, ale verí nám a túži,
aby sme spolu šťastní boli.
A teší sa, keď v matku premení sa jej dcéra,
keď z nej prameň ďalšieho života vyviera.
Trápi sa, ak sa jej dieťa v chorobe trápi,
dieťaťu svojmu by zniesla aj zázrak.
Len aby ho mohla pri sebe mať.
Veď úsmev dieťaťa jej bremeno sníma.
Trpí- no má dosť viery, nádeje a lásky,
aj keď jej život pridáva na čele vrásky.
Matka – prežije i stratu syna,
trpí, no dlho sa nepýta, čia je to vina.
V srdci ho má rada ďalej,
aj keď osud preťal jeho života dej…
Matka. Pre každé dieťa jediná.
A aj keď ich ako kŕdeľ vtáčat má,
každé pre ňu v srdci ako hviezdička svieti.
Rovnako každému najväčšiu lásku dáva,
lebo materinská láska je taká, nikdy neustáva!
