Duch svätý by sa vôbec nemohol zjaviť a sprítomniť Božiu Lásku „pre nás“, keby „sám sebe“ nebol od večnosti darom a láskou.
Ak je však Boh láska, potom nemôže byť osamotenou bytosťou, ktorá monotónne krúži okolo seba. Duch svätý je osobná láska, ktorá je v Bohu, medzi Otcom a Synom. Do istej miery je nevýslovným spoločenstvom lásky a radosti otca a syna. Keďže tak vyjadruje to najvnútornejšie v Bohu, je zároveň to vonkajšie v Bohu, možnosť a skutočnosť bytia Boha mimo seba. V Duchu svätom má Boh možnosť dať skrze stvorenie sveta účasť na svojej plnosti bytia a naviac v dejinách spásy sa sám odovzdal človeku, ponúkol mu svoje priateľstvo a životné spoločenstvo. Duch svätý je ako príval lásky a milosti. Ukazuje, že Boh je od večnosti „darovateľný“, t.j. že od večnosti je vo veľmi hlbokom zmysle Bohom ľudí, ktorý nielen ľuďom dáva niečo, ale ktorý sa im chce a môže darovať. On je večnou budúcnosťou lásky.“
Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha svätého, volá ho „parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky „ad vocatus“. (Jn 14, 16.26),15,26, 16,7) Grécke slovo „parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako “tešiteľ“ alebo „zástanca“, pričom prvým tešiteľom či zastáncom je Ježiš sám. Sám Ježiš nazýva Ducha svätého „Duchom pravdy“. (J, 16,13)
Teológia o Duchu svätom aj tak nás stavia pred vážne ťažkosti. Zatiaľ čo syn – druhá božská osoba vzal na seba v osobe Krista ľudskú podobu, je Duch svätý akoby bez tváre. Je ako vietor, ktorý vanie kam chce: Jeho zvuk počuješ, ale nevieš odkiaľ prichádza a kam smeruje. (Jn 3,8).
Napísal mi Michal, spolužiak z teologickej fakulty, ktorý študoval o niekoľko semestrov vyššie, že navštívil svojho obľúbeného profesora latinčiny, keď už v domove dôchodcov pracoval ako kaplán pre rehoľné sestry, a požiadal ho, aby mu požičal nejakú dobrú knižku o Duchu svätom. Pán profesor sa zasmial, predstúpil pred obrovskú knižnicu a s úsmevom mu podal tri brožúry. To bolo všetko.
Svoju prosbu Michal zopakoval aj v Lipsku, kam každoročne chodil do Oratória sv. Filipa Néri. Ani tam nič nezohnal, hoci mali „steny“ plné kníh, tisíce titulov z celého Nemecka, i nové veci.
„Neviem, aký je stav v súčasnosti na trhu,“ píše. „Obávam sa, že sa urobil len malý pokrok. Snorím už vyše 20 rokov kde sa dá – ešte knižka Dýka a kríž od Wihersona je dosť živá. T7m to končí.“
Na záver listu Michal dodáva: Zvykneme si priať radostné Vianoce, veselú a neviem ešte akú veľkú noc, tak inovujem: k Duchu svätému si nikto nič neželá“.
Ďalej píše: „Ako poslucháč teológie v druhom ročníku som bol cez prázdniny u svojho spolužiaka. Navštívili sme spolu asi päťdesiatročného miestneho farára. Spolu s ním na fare žil jeho 80-ročný otec, ktorý sa mu staral o domácnosť. Všetci sme chvíľu spolu posedeli a pri odchode tento čiperný deduško Michalovi povedal:
– Želám Vám dokončenie štúdií, veľa zdravia a sedem darov Ducha svätého.
A všetky ich vysypal ako z rukáva, lebo: „Veľmi ich ako kňaz budete potrebovať“.
Hoci starček bol jednoduchý človek, sedliak, bol vnútorne taký čistý a veselý, že rozprávať s ním, pobudnúť pri ňom bolo pre Michala zážitkom. „Už som ho nikdy viac nevidel. Spomienka na toto stretnutie ma ale stále hreje“, uzatvára list Michal.
Prinášam i ja tie spomínané dary Ducha svätého.
MÚDROSŤ
Múdrosť sa spája s poznaním. Poznanie samé ale nestačí. Dôležitejšie je byť múdrym. Múdrym môže byť aj taký človek, ktorý nemusí vedieť čítať a písať, ako sa niekedy hovorí. Nikto dnes hádam z nás nechce byť analfabetom alebo negramotným. Predpokladom každej múdrosti je veľká skúsenosť. Pre každého človeka je preto veľmi dôležité naučiť sa rozlišovať medzi správnym a nesprávnym.
ROZUM, rozpoznanie
Predpokladom k rozpoznaniu je poznanie. Sebapoznanie je prvým krokom k náprave. Dôležité pre správanie sa každého je spoznanie vlastných obmedzení. Znamená to vidieť veci také, aké sú v skutočnosti. Nič si nepredstierať a konať vždy na základe starostlivého výberu.
POZNANIE, nadhľad
Predpokladom nadhľadu je rozum a k rozumu patrí poznanie. To si človek môže prisvojiť iba namáhavým učením. K nadhľadu patrí ale aj schopnosť nechať si dohovoriť, nebyť tvrdohlavý, nemať klapky na očiach. Znamená to vidieť veci tohto sveta, s ktorými sa dostávame do styku, rozumom, nadhľadom.
DAR RADY
Dobrá rada je drahá, ale v rozhodujúcom okamihu má nesmierny význam. K daru rady patrí bleskurýchle rozhodovanie, ale aj rozvážne konanie v škole, v zamestnaní, pri výbere partnera, pri výchove a vzdelávaní, ako aj pri správaní sa voči iným. Čiže osvojovať si nové nápady a odstraňovať pochybnosti.
DAR SILY
je spojený s odvahou, trpezlivosťou, smelosťou a výdržou. Patria k nemu stálosť a priamosť. Teda použiť silu proti akejkoľvek zbabelosti a rezignácii, proti ústupčivosti a hrabivosti.
ZBOŽNOSŤ
Aby mohol človek v živote obstáť, musí stáť priamo pred sebou, Bohom, životom. Byť zbožným nie je nič ponižujúce, je to prejav spojenia s Bohom. Zbožnosť je predpokladom viery a nádeje, lásky. To znamená mať so života radosť prostredníctvom údivu, úcty a životných postojov voči druhým.
BÁZEŇ BOŽIA je posledný dar
Vyžaduje rešpekt a úctu k človeku, životu, Bohu. Ďalšou vlastnosťou tohto daru je schopnosť vstúpiť do tvorby, tvorivosti, to znamená rozvíjať v sebe tie najlepšie danosti, schopnosti.
My ľudia môžeme poznať Božieho ducha tam a vtedy, keď ľudia uniknú z väzenia svojho sebectva. Keď sa v láske stretajú, vzájomne si odpúšťajú, preukazujú si dobro a pomáhajú si bez toho, aby očakávali, či dokonca požadovali protislužbu. Len v akej sebaprekračujúcej a sebavydávajúcej láske (nie v egoistickej sebaláske a kŕčovitej sebarealizácii) nachádza človek seba a svoje naplnenie. Naplnením zmyslu človeka nie je vlastnenie, ale dávanie, darovanie a delenie sa. Kde sa to deje, tam sa už dnes zakúsi niečo z konečného naplnenia a premenenia sveta.
Ján Sucháň: Zrenie, PS MONT Bratislava, 2000, 169 str. s 61-63.
