My ľudia sa stretávame z rozličných dôvodov. Spolu dnes predovšetkým pracujeme. V práci trávime najviac času.
Potom sa schádzame pri športe, pri spoločnej zábave.
Ale sú ešte aj iné a hlbšie stretnutia. V rodine okolo spoločného stola.
Priatelia v spoločnom rozhovore, ale občas sa stretáme ešte inak. Mladí vravia, že idú niečo osláviť.
Spoločnosť nám pripravuje celospoločenské slávnosti a aj cirkev používa toto slovo s tým najdôvernejší stretaním. Slávi nielen sviatky, ale aj liturgiu. Liturgia je pre nás mnohých ťažko zrozumiteľné slovo, možno aj preto, že ukazuje na niečo veľmi hlboké a vzácne. Liturgia chce byť tou najvlastnejšou slávnosťou. Mnohé oslavy, slávnosti majú celkom prozaické dôvody. Oslavujeme svoj úspech, v liturgii však ide o viac. Ešte o viac ako v poézii.
Bolo by preto málo, keby sme povedali, že liturgia má politické ciele, ale to iba umelecké pohnútky. Hoci sa v liturgii veľmi citlivo zaobchádza so slovom, tak ako v poézii a vážne počíta aj s umením a chrámy nie sú účelové, ale umelecké dielo, liturgii ide ešte o viac. Chceme sa v nej stretnúť v tom najdôležitejšom, v tom najčistejšom, v tom svätom. Medzi kresťanmi je toto slovo známe, ale aj pre nich je už nie vždy zrozumiteľné a vo svete sa už stalo dokonca aj podozrivé.
V dnešnom sekulárnom svete sa nám dnes o svätom ťažko hovorí a aj liturgická slávnosť sa nie raz premieňa len na vonkajšiu slávnosť.
Už niekoľko týždňov si z Lukášovho evanjelia v chrámoch čítame Ježišove rady či napomenutia do života a aj dnes máme takéto napomenutie. Ježiš sa nevyhýbal hostinám. Dokonca sa pre túto blízkosť hostine stal podozrivým. Obvinili ho, že je žráč a pijan vína, priateľ mýtnikov a hriešnikov. (Lk 7,34) On sa ale nedal pomýliť a svojim učeníkom pripomenul, aby na hostinách nehľadali svoju prestíž, aby tam nedemonštrovali svoje postavenie. Aby si nesadali na prvé miesta. A aby nevyhľadávali iba hostiny bohatých, a aby sami pripravovali hostiny aj pre chudobných.
Potom sa na takejto hostine aspoň z času na čas podarilo prežiť takú blízkosť, až sa nám zachveje srdce, až sa nám na jazyk bude tlačiť slovo, že to bola svätá chvíľa, na ktorej sme boli nielen my, ale aj Boh s nami, medzi nami. Potom sa zo slávnosti stáva liturgia a z liturgie naozaj slávnosť tak, ako Ježišovi s apoštolmi pri Poslednej večeri.
